Home  Kvapky   Knihy   Linky   Music   Referencie   FAQ    IV.E.Ta    Kontakt   

www.devinskanovaves.sk
www.devinska.sk
www.tikdnv.sk
www.dnvonline.wz.cz
www.saget.szm.sk

mapa DNV:
menšia, väčšia
google map
mapaBA
panoramatické mapy

Náučné chodníky
Náučný chodník Sandberg

Autobusy:
z DNV: 20, 21, 22
do DNV: 20, 21, 22

Otestujete si rýchlosť pripojenia:
dsl.skdsl.cz,
zive.sk, zive.cz,
speedtest.net
bezpečnosť pripojenia
 

 

Kvapky múdrostí
(Niekoľko múdrych viet od tých, ktorí vedeli viac)


Udržujte krb vašich myšlienok čistý, sprostredkujete tým mier a budete šťastní.
ABD-RU-SHIN

* * *

Ak budete  musieť znášať útrapy, ktoré vám chce pripraviť temno, neprechovávajte v nešťastí v sebe nijaké nenávistné myšlienky.

* * *

Všetko, čo sa nám dostane, je zaslúžené a spravodlivé - bez ohľadu na to, či je to príjemné alebo nepríjemné.
Na nikoho nie je naložené viac, ako je schopný uniesť.

* * *

Nenariekajte, ak vás stihne bolesť a utrpenie. Znášajte ich a buďte silní! Nemôže k vám nijaké utrpenie, ktoré sami neprivoláte. Učte sa však na ňom a zmeňte sa vo svojom vnútri. Potom od vás odpadne a budete voľní.
(Život Ježišov na zemi)

* * *

Kto sa snaží, aby všetko, čo robí, robil, ako najlepšie dokáže, ten zvládne aj také veci, ktoré sú inak na míle vzdialené jeho obvyklej činnosti.

* * *

Keď máš vieru, potrebuješ tiež dôveru, že všetko čo prichádza, je vždy v tvoj prospech. A to sa ukáže časom. (celý príbeh...)

* * *

Predstavte si to ticho, keby ľudia vraveli len to, čo vedia.
KAREL ČAPEK

* * *

„Antikrist sa môže zrodiť aj zo zbožnosti, z nadmernej lásky k Bohu alebo k pravde, ako sa kacír rodí zo svätca a posadnutý človek z jasnovidca. Boj sa, Adso, prorokov a tých, čo sú hotoví umrieť za pravdu, lebo obyčajne nechajú mnohých umrieť so sebou a dakedy aj namiesto seba. Možnože poslaním toho, kto miluje ľudí, je vyvolávať smiech z pravdy, rozosmiať pravdu, lebo jedinou pravdou je naučiť sa oslobodiť od chorobnej vášne k pravde.“
Myšlienky z knihy Meno ruže
(čo hovoril Sean Connery - Viliam, svojmu mladému žiakovi Adsovi)


 

* * *

V korunách starých stromov to šumí, že žena má byť krásna a muž silný. Duchovne krásna a duchovne silný! Namiesto toho muži nosia pištole, kupujú silné motorky, zväčšujú svalový objem alebo usilujú o silné finančné a spoločenské postavenie. Aj sila rozumu a vedy je len hmotne obmedzená a nemá nič spoločné s duchom. Práve tak ako muž, ani žena nemá poňatia o tom, akým spôsobom by mohla a mala byť krásna, a tak robí zo seba seba smiešno-smutnú maškaru alebo zvýrazňuje nejaké časti svojho tela.

Muž je sokol, ktorý vzlieta dobývať vzdušné zámky a keď si potom doráňa krídla, príde si ich vyliečiť do lona ženy. Kedysi železní rytieri nosili dračie perá spanilým kňažnám, ktoré žili v kvetinových záhradách za hradbami nedobytných zámkov. A každý rytier bol taký silný, aká verná a čistá bola jeho pani. Žena bola zdrojom jeho sily. To nie je obrazné ale je to skutočný jemnohmotný dej! Preto mohol rytier pri sporoch bojovať za svoju pani, a ak vyhral, znamenalo to, že ona je v práve. Ak by totiž nebola mravne čistá, sila jej rytiera by sa úmerne tomu zmenšila a nepošťastilo by sa mu vyhrať.

* * *

Rozhovor dvou dětí     (neznámý autor)

V bříšku těhotné ženy byla dvě miminka. První se druhého zeptalo:

  • Věříš v život po porodu?

  • Určitě. Něco po porodu musí být. Možná jsme tu hlavně proto, abychom se připravili na to, co bude pak.

  • Blbost, žádný život po porodu není. Jak by vůbec mohl vypadat?

  • To přesně nevím, ale určitě tam bude víc světla, než tady. Třeba budeme běhat po svých a jíst pusou.

  • No to je přece nesmysl! Běhat se nedá. A jíst pusou, to je úplně směšné!Živí nás přece pupeční šňůra. Něco ti řeknu: Život po porodu je vyloučený - pupeční šňůra je už teď moc krátká.

  • Ba ne, určitě něco bude. Jen asi bude všechno trochu jinak, než jsme tady zvyklí.

  • Ale nikdo se přece odtamtud po porodu nevrátil. Porodem prostě život končí. A vůbec, život není nic, než vleklá stísněnost v temnu.

  • No, já přesně nevím, jak to bude po porodu vypadat, ale každopádně uvidíme mámu a ta se o nás postará.

  • Máma? Ty věříš na mámu? A kde má jako podle tebe být?

  • No přece všude kolem nás! V ní a díky ní žijeme. Bez ní bychom vůbec  nebyli.

  • Tomu nevěřím! Žádnou mámu jsem nikdy neviděl, takže je jasné, že  žádná není.

  • No ale někdy, když jsme zticha, můžeš zaslechnout jak zpívá, nebo cítit, jak hladí náš svět. Víš, já si fakt myslím, že opravdový život nás čeká až potom...
     

* * *

V Číne mal jeden nosič vody dve veľké hlinené nádoby, každú zavesenú na konci palice, ktorú nosil na ramenách. Jedna mala prasklinu, druhá bola dokonalá. Na konci dlhej cesty, ktorá trvala od potoka až k domu, bolo v prasknutej nádobe len polovica vody a v druhej vždy plná miera.

Dokonalá nádoba bola pyšná na svoj výkon, veď to robila dokonale. Ale chúďa prasknutá nádoba sa hanbila za svoju nedokonalosť a cítila sa úboho, pretože je schopná len polovičného výkonu.

Po dvoch rokoch súženia oslovila nosiča: "Hanbím sa, pretože voda  počas cesty domov odteká."

Nosič jej odpovedal: "Všimla si si, že kvietky rastú len na tvojej  strane chodníka, a nie na druhej? Vedel som o tvojej nedokonalosti a na túto stranu cesty som porozsieval semená rastlín. To ty si ich každý deň polievala, keď sme sa vracali domov. Dva roky zbieram tieto krásne kvetiny, aby som si ozdobil svoj stôl. Keby si nebola taká, aká si, táto krása by nemohla rozžiariť môj dom."

Všetci máme svoje osobité chyby. Všetci sme prasknuté hlinené nádoby. Tieto praskliny a chyby, ktoré sú v každom z nás, robia náš život zaujímavým a vzácnym. Len musíme každého prijať takého, aký je, a vidieť v ňom to dobré.

To najlepšie prajem všetkým svojim prasknutým hlineným nádobám - Mojim priateľom.

* * *

Poučenie od motýľa

Jeden príbeh hovorí o tom, ako sa jedného dňa v kukle, v ktorej sa vyvíjal motýľ objavil malý otvor. Človek sedel a niekoľko hodín pozoroval motýľa, ako sa usiluje pretlačiť telo cez tento malý otvor. Zdalo sa, že je stále na jednom mieste, akoby sa dostal tak ďaleko, ako mohol a že ďalej sa už dostať nemôže. Človek sa vtedy rozhodol motýľovi pomôcť, vzal nožničky a kuklu prestrihol. A tak sa motýľ z nej ľahko dostal. Mal však scvrknuté telo, bol drobný a mal zmraštené krídla. Človek pokračoval v pozorovaní, čakal že sa krídla každú chvíľu roztvoria, zväčšia a rozšíria, aby boli schopné niesť telo motýľa. Nič z toho sa nestalo! Motýľ v skutočnosti strávil zbytok svojho života lezením so scvrknutým telom a zmraštenými krídlami. Nikdy nebol schopný lietať. Človek vo svojej láskavosti a dobrým úmyslom nepochopil, že obmedzujúca kukla a zápas s tým spojený bol nutný k tomu, aby sa motýľ dostal cez drobný otvor. Je to vlastne spôsob, akým príroda vytláča tekutinu z tela motýľa do jeho krídel, aby zosilneli a aby bol schopný lietať, až sa z kukly vyslobodí.

Niekedy sú zápasy presne tým, čo v živote potrebujeme. Pokiaľ by nám bolo umožnené ísť životom bez prekážok, tak by nám to mohlo uškodiť. Neboli by sme takí silní, ako by sme mali byť. Mohlo by sa stať, že i v jednoduchých životných skúškach by sme neobstáli a nechali by sme sa znechutiť. Nikdy by sme neboli schopní „lietať“.

Tak ži svoj život bez strachu, postav sa všetkým prekážkam a vedz, že si schopný ich prekonať, pretože Nebeský Otec na Teba dopúšťa len skúšky, ktorými Ťa túži posilniť. A ak si v domnení, že je to aj napriek všetkému nad tvoje sily, tak buď pokorný, predstúp pred neho a pros ho o pomoc, on ti s radosťou podá pomocnú ruku, veď s ním nikdy nie si sám.

* * *

Umenie malých krokov

Neprosím o zázrak, Pane, ale o silu pre všedný život. Nauč ma umeniu malých krokov. Sprav ma vynaliezavým a vynachádzavým, sprav ma sebaistým v správny čas. Obdar ma jemnocitom, aby som dokázal odlíšiť prvoradé od druhoradého.

Prosím o silu kázne a miery, aby som len tak neprekĺzol životom a svoje dni si rozumne rozdelil; aby som neprespal záblesky svetla a vrcholy, a aby som si aspoň tu a tam našiel čas na umelecký zážitok. Dovoľ mi utvrdiť sa v tom, že snívať o minulosti či budúcnosti mi nepomôže. Pomôž mi čo najlepšie zvládnuť to, čo je najbližšie, pomôž mi pokladať práve prežívanú hodinu za najdôležitejšiu.

Ochráň ma pred naivnou vierou, že v živote musí ísť všetko hladko. Daruj mi triezve poznanie, že ťažkosti, porážky, neúspechy a sklamania sú prirodzenou súčasťou života, že vďaka nim rastieme a dozrievame.

Pripomínaj mi, že srdce sa často stavia proti rozumu. Pošli mi v pravej chvíli niekoho, kto má odvahu povedať mi pravdu s láskou. Chlieb každodenný daj mi pre telo i dušu, prejav Tvojej lásky, priateľské echo, a aspoň tu a tam náznak, že budem užitočný.

Viem, že veľa problémov sa rieši nekonaním; daj, aby som dokázal čakať. Nech vždy nechám Teba i ostatných dohovoriť. To najdôležitejšie si človek nehovorí sám, to najdôležitejšie mu býva povedané.

Ty vieš, ako veľmi potrebujeme priateľstvo. Daj, aby som dorástol tejto najkrajšej, najťažšej, najriskantnejšej a najnežnejšej záležitosti života. Vnukni mi pravú chvíľu a pravé miesto, kde môžem zanechať balíček dobra, slovami či bez slov.

Chráň ma pred strachom, že by som mohol premárniť svoj život. Nedaj mi to, čo si želám, ale to, čo potrebujem.

Nauč ma umeniu malých krokov !

(Antoine de Saint-Exupéry)

 

Strach je báječný sluha ale mizerný pán. Strach môže dať vzniknúť napätiu a preto zhlboka dýchaj a uvoľni sa ... Nemusíš sa strachu zbavovať.... Stačí ak sa vycvičíš ako naň reagovať iným spôsobom...
(Dan Millman: Sokrates)

Jeden muž bol stále unavený a deň čo deň sa modlil, aby mu Boh dal viac energie. Modlitby neboli vypočuté, až raz v zúfalstve vykríkol: "Pane, prosím Ťa, naplň ma energiou" a Boh odpovedal: "Ja ta plním v jednom kuse, ale ty si večne deravý..."
(Dan Millman: Sokrates)

Pravdu povediac, Sokrates, okrem seba nemáš žiadnych protivníkov. Nájdi mier v sebe a nezostane nikto, kto by ťa dokázal poraziť. A nikto, nad kým by si chcel zvíťaziť ty...
(Dan Millman: Sokrates)
 

„Ešte stále si to nepochopil? Samotné fajčenie nie je odporné. Odporný je len zvyk. Môžem denne vyfajčiť cigaretu a potom šesť mesiacov nesiahnem ani po jednej. Alebo sem tam jednu vychutnávam, bez toho, že by vo mne vyvolávala neprekonateľnú túžbu po ďalšej. A pokiaľ fajčím, musím si byť vedomý ceny, ktorú za to platia moje pľúca a konám tak, aby som škodlivé následky znegoval."
„Nikdy by som nebol pripustil, že bojovník fajčí."
Vyfúkol mi cigaretový dym do tváre. „Nikdy som netvrdil, že bojovník by musel byť tým, čo si ty predstavuješ pod pojmom dokonalosť. Vieš, všetci bojovníci nie sú takí ako ja ... ale všetci sa pridŕžame podmienok stanovených v zmluve.
Je mi jedno či zodpovedám alebo nezodpovedám tvojim novým predstavám ideálu — každopádne by si však mal vedieť, že som úplne a celý vo vlastných rukách. Nepoužívam žiaden nátlak. Nemám žiadne návyky. Všetky moje skutky sú vedomé, cielené a sú dokonalé.
Zahasil cigaretu a uškrnul sa na mňa. „So svojou veľkolepou disciplínou si sa stal obmedzeným, priateľ môj. Nastáva čas trochu sa oslobodiť a prestať!"
Pri týchto slovách vytiahol Socrates zo šuplíka stola fľašu ginu. Neveriacky som krútil hlavou. Namiešal mi drink so sódou.
(Dan Millman: Sokrates)

Ach pripomenul si mi jednu príhodu. Počul som , ju už veľmi dávno od jednej matky, ktorá bola naplnená bolesťou nad smrťou svojho dieťaťa.
„Nevydržím to. Tú strašnú bolesť“ povedala žena svojej sestre.
„Sestra, smútila si nad svojím synom predtým, než sa na­rodil?"
„Nie, samozrejme, že nie," odpovedala nešťastná žena.
„Teda, potom za nim nesmúť ani teraz. Vrátil sa len tam, kde je jeho pôvod, tam, kde bol jeho domov predtým, než prišiel na svet. "
(Dan Millman: Sokrates)

Jeden starý muž a jeho syn sa spoločne starali o malý dvor. Mali len koňa, ktorý ťahal pluh. Jedného dňa kôň utiekol.
,,To je strašné," hovorili si susedia, „také nešťastie!"
„Kto vie," odporoval starý roľník, „či je to šťastie alebo nešťastie?"
O týždeň sa kôň vrátil z hôr späť a do stajne doviedol ďalších päť divokých koni.
„Aký zázrak," hovorili susedia, „aké šťastie!"
„Šťastie alebo nešťastie? Kto vie," povedal starec.
Nasledujúce ráno chcel syn jedného z divých koní skrotiť. Spadol a zlomil si nohu.
„To je strašné. Také nešťastie!"
„Šťastie? Nešťastie?"
Do dediny prišli vojaci a odviedli všetkých mladých mužov do vojny. Roľníkovho syna nemohli potrebovať. Ako jediný sa za­chránil.
„Šťastie? Nešťastie?"
(Dan Millman: Sokrates)

„To bolo len preto, aby som posilnil tvoju vôľu a aby som obnovil tvoje inštinkty. Isteže, každý zvyk, to znamená, každé neuvedomelé, vynútené, neustále sa opakujúce konanie, je negatívne. Ale činnosti, ako fajčenie, pitie, drogovanie, prepchávanie sa sladkosťami sú dvojaké: dobré a zlé. Všetko má svoju hodnotu a iskierku zábavy. Musíš vidieť obidve stránky a musíš zvážiť, či dokážeš prebrať za svoje konanie zodpoved­nosť. Len vtedy sa môžeš rozhodnúť slobodne, tak ako bojovník: buď to spravíš — alebo sa toho zriekneš.

Jedno čínske príslovie hovorí: ,Keď sedíš, potom seď. Keď stojíš, potom stoj. Nech robíš čokoľvek — nikdy nezakolíš! Teda, pokiaľ si sa slobodne rozhodol, potom stoj za tým a neváhaj. Nepostupuj ako moralista, ktorý myslel na modlit­bu, keď sa miloval so ženou a pri modlení myslel na milo­vanie."

Pri tomto porovnaní som sa musel zasmiať. Socrates vyfúkol do vzduchu perfektné koliesko dymu.

„Je vždy lepšie, ak urobíš chybu za plnej účasti svojho Ja, ako keď sa so zúfalým úsilím akejkoľvek chybe vyhýbaš. Zodpovednosť znamená, že dokážeš rozpoznať zábavu a ohodnotiť jej cenu. Zodpovednosť znamená, že na základe tohto pozna­nia uskutočníš rozhodnutie a s týmto rozhodnutím žiješ — bez ľútosti."
(Dan Millman: Sokrates)

Darček

V jednom japonském městečku žil starý moudrý samuraj. Jednou prováděl cvičení se svými žáky, když za ním přišel jistý mladý bojovník, známý svou hrubostí a krutostí.
Jeho oblíbeným postupem byla provokace: vyváděl protivníka z míry a ten pak zaslepen vztekem přijímal jeho výzvu, dělal chybu za chybou a nakonec zápas prohrával.
Mladý zápasník začal provokovat i starého samuraje, ale ten zůstával klidný a pokračoval ve cvičeních. Na sklonku dne mladík konečně rozzlobený a unavený odešel, odkud přišel.
Žáci byli udiveni tím, že jejich starý učitel strpěl tolik útoků, a ptali se ho: Proč jste ho nevyzval k zápasu? Přece jste se nebál porážky?
Starý samuraj odvětil:
Když vám někdo přinese dárek, ale vy ho nepřijmete – komu bude ten dárek patřit?
Bývalému majiteli, odpověděl jeden ze žáků.
Správně. A to samé platí i o závisti, nenávisti a nadávkách. Dokud jsi je nepřijal, patří tomu, kdo s nimi přišel.

Tajomstvo šťastia

Jeden mladík sa pýtal najmúdrejšieho človeka zo všetkých ľudí na tajomstvo šťastia. Mudrc mu poradil, aby sa prešiel po paláci a aby sa po dvoch hodinách vrátil.
„Chcem však iba jedno,“ zakončil mudrc a podal mladíkovi lyžičku, do ktorej vkvapol dve kvapky oleja.
„Choď sa poprechádzať po paláci s touto lyžičkou, ale tak, že olej nevyleješ.“
Po dvoch hodinách sa mladík vrátil a mudrc sa ho spýtal:
„Všimol si si gobelíny v mojej jedálni? A videl si tie nádherne záhrady? A čo povieš na tie vzácne pergameny?“
Mladík sa zahanbil a priznal sa, že nevidel nič. Dával pozor iba na to, aby nevylial tie kvapky oleja.
„Pekne sa vráť a venuj pozornosť divom môjho sveta,“ povedal mudrc.
Mladík si vzal lyžičku a vydal sa znova na cestu. Začal obdivovať všetky umelecké diela. Všímal si záhrady, kvety a hory. Vrátil sa k mudrcovi a podrobne mu vyrozprával všetko, čo videl. Keď sa pozrel do lyžičky, videl, že je prázdna.
„A kdeže máš tie kvapky oleja, ktoré som ti zveril?“ pýtal sa mudrc. „Dobre, poradím ti len jedno,“ zakončil mudrc.
„Tajomstvo šťastia spočíva v tom, že keď obdivuješ divy sveta, nezabudneš na dve kvapky oleja v lyžičke.“

Sen

Raz sa mi prisnil zvláštny sen. Šiel som s Bohom, so svojím Pánom, po piesčitom brehu. Pred očami mi bežal film môjho života. Ten film sprevádzali šľapaje v piesku. Niekde bolo vidno stopy dvoch ľudí, inde len jedny. Udivovalo ma to. V tom období života, keď som najviac trpel starosťami, pocitom zlyhania či strachom, objavili sa vždy len stopy jedného páru nôh.
Obrátil som sa na Boha s výčitkou: "Pane, ty si sľúbil, že pôjdeš vždy so mnou, ja mám len dôverovať. A teraz vidím, že v čase mojich najťažších skúšok som šiel sám. Prečo si nebol vtedy so mnou? Prečo si nebol so mnou, keď som ťa najviac potreboval?"
Na to mi Boh povedal: "Práve tam, kde vidíš v piesku len jedny jediné šľapaje, tam som ťa niesol na svojich pleciach."

 

Neodputávaj sa nikdy od svojich ilúzií! Keď zmiznú budeš ďalej existovať, ale prestaneš žiť.
Mark Twain
 

Jeden príbeh hovorí o mužovi, ktorý býval pri rieke. Raz v noci začalo veľmi intenzívne pršať. Dokonca tak, že ráno o siedmej už siahala po dvere domu, v ktorom býval onen muž. A keďže stále neprestalo pršať, dalo sa predpokladať, že hladina bude stúpať ďalej. V rádiu oznámili: „Všetci, ktorí bývajú pri rieke, musia okamžite opustiť svoje domy!“ Náš muž však nešiel. Bol zbožný, a preto sa modlil: „Bože, zachráň ma!“ A akoby tak počul hlas: „Neboj sa, myslím na teba.“ Šťastný muž pokračoval vo svojich prácach. Voda stúpala ďalej. Musel vyjsť na prvé poschodie. Zrazu okolo plával čln s hasičmi. Jeden z nich ho zbadal a zakričal, aby išiel s nimi. Muž však odmietol: „O mňa sa postará iný!“ Voda stúpala ďalej a on musel vyjsť na strechu. Vtedy išla okolo loďka s mestskou políciou a tiež ho volali. Ale on nešiel. Nakoniec, keď visel už len na komíne, išiel okolo ešte nafukovací čln červeného kríža a tiež ho chceli zobrať. On však zase nešiel. Nakoniec sa utopil. Keď prišiel pred Božiu tvár, vyčítal Bohu: „Bože, veď si mi povedal, že ma zachrániš, prečo si neprišiel?“ Boh mu hovorí: „Veď som ti trikrát poslal záchranný čln, aby ťa zachránili, ale ty si nechcel.“

 

Chceš-li změnit svět, miluj muže

Chceš-li změnit svět, miluj muže; skutečně ho miluj
Vyber si toho, jehož duše jasně volá tvou; který tě vidí; který je dost statečný na to, aby se bál
Přijmi jeho ruku a veď ho jemně za krví svého srdce
Kde může ucítit tvé teplo a spočinout
a nechat svou tíhu shořet v tvých ohních
Pohlédni mu do očí, nahlédni hluboko dovnitř a uvidíš, co spícího, bdělého, ostýchavého či čekajícího se tam ukrývá
Pohlédni mu do očí a uvidíš v nich jeho otce, dědy a všechny ty války a šílenství, které vedly jejich duše v nějaké vzdálené zemi, vzdáleném čase
Pohlédni, bez souzení, na jejich bolesti, utrpení, muka a vinu
A nechej to vše odejít
Vciť se bříměte jeho předků
A věz, že on v tobě hledá bezpečné útočiště
Nechej ho roztát ve svém neochvějném pohledu
A věz, že ty nemusíš zrcadlit ten hněv
Neboť máš dělohu, sladkou hlubokou bránu, která omývá a hojí staré rány

Chceš-li změnit svět, miluj muže, skutečně ho miluj
Seď před ním v plném majestátu svého ženství, v dechu své zranitelnosti
V hravosti své dětské nevinnosti, v hloubi své smrti
Kvetoucí pozvání, jemně ustupující a dovolující jeho síle muže
Aby předstoupila vpřed a vykročila směrem k tobě… a společně s tebou, tiše vědouce, plula v lůně Země
A pokud couvne… a on couvne… uteče do své jeskyně… Shromáždi kolem sebe své babičky… zachumlej se do jejich mouder
Naslouchej jejich jemnému šepotání, které zklidní tvé vystrašené dívčí srdce
A přiměje tě, aby ses ztišila… a trpělivě čekala na jeho návrat
Seď a zpívej u jeho dveří píseň rozpomínání, že zase znovu, smí být ukonejšen

Chceš-li změnit svět, miluj muže, skutečně ho miluj
Nesnaž se z něj vyloudit malého chlapce
Pomocí lsti, klamu, svádění a podvodu
Jen abys jej vlákala… do sítě destrukce
Kde vládne chaos a nenávist
Horší než jakákoli válka, kterou vedli jeho bratři
To není ženské, to je pomsta
Je to jed překroucených linií
Jed zneužívání po celé věky, znásilňování našeho světa
A to ženě nedává sílu, snižuje ji, když mu uřezává koule
A zabíjí nás to všechny
A ať už ho jeho matka držela, nebo to nedokázala
Nyní mu ukaž pravou matku
Drž ho, veď ho ve své ušlechtilé spanilosti a své hloubce
Doutnající v jádru Země
Netrestej ho za jeho zranění, o kterých se domníváš, že nenaplňují tvé potřeby nebo kritéria
Plač pro něj sladké řeky
Krvácej to vše zpátky domů

Chceš-li změnit svět, miluj muže, skutečně ho miluj
Miluj ho natolik, aby mohl být nahý a volný
Miluj ho natolik, aby tvé tělo a tvou duši otevřel cyklu zrození a smrti
A děkuj mu za příležitost
Když spolu tančíte divokými větry a tichými lesy
Měj odvahu být křehká a nechat ho pít z jemných okvětních lístků své bytosti
Dej mu pocítit, že tě může držet, zastávat se tě a chránit tě
Klesni mu do náruče a důvěřuj, že tě chytí
I když tě předtím tisíckrát pustili
Nauč jej, jak se odevzdat, tím, že se odevzdáš sama
A splyň se sladkou prázdnotou srdce tohoto světa
Chceš-li změnit svět, miluj muže, skutečně ho miluj
Povzbuzuj ho, nasycuj ho, dávej mu svolení, naslouchej mu, drž ho, léč ho
A na oplátku budeš vyživována, podporována a ochraňována
Silnými pažemi, jasnými myšlenkami a zaostřenými šípy
Neboť když jej necháš, může být vším, o čem sníš

Chceš-li milovat muže, miluj sebe sama, miluj svého otce
Miluj svého bratra, svého syna, svého bývalého partnera; od prvního chlapce, kterého jsi políbila,
Až po toho posledního, kterého jsi oplakala
Děkuj za dary; dar všeho, co se ti až po toto setkání podařilo rozplést
Dar muže, který stojí před tebou teď
A najdi v něm zárodek všeho, co je nové a zářící
Semínko, kterému můžete dávat vláhu
A nechat tak spolu vyrůst novému světu

~Anonym~

 

 

Ak chceš zmeniť svet, miluj muža

Ak chceš zmeniť svet, miluj muža, skutočne ho miluj
Vyber si toho, ktorého duša jasne volá tvojou, ktorý ťa vidí,
ktorý je dosť statočný na to, aby sa bál

Prijmi jeho ruku a veď ho jemne za krvou svojho srdca,
kde môže ucítiť tvoje teplo a spočinúť
a nechať svoju ťažobu zhorieť v tvojich ohňoch
Pozri sa mu do očí, nahliadni hlboko dovnútra a uvidíš,
čo spiace, bdelé, ostýchavé či čakajúce sa tam ukrýva

Pozri mu do očí a uvidíš v nich jeho otca, dedov a všetky tie vojny a
šialenstvá, ktoré viedli ich duše vo vzdialenej zemi, vzdialenom čase
Pozri, bez súdenia, na ich bolesti, utrpenie, muky a vinu
A nechaj to všetko odísť

Vcíť sa do bremien jeho predkov
A vedz, že on v tebe hľadá bezpečné útočište
Nechaj ho roztopiť sa vo svojom neochvejnom pohľade
A vedz, že ty nemusíš zrkadliť ten hnev
Pretože máš lono, sladkú hlbokú bránu, ktorá omýva a hojí staré rany

Ak chceš zmeniť svet, miluj muža, skutočne ho miluj
Seď pred ním v plnom majestáte svojho ženstva, v dychu svojej zraniteľnosti
V hravosti svojej detskej nevinnosti, v hĺbke svojej smrti
Kvitnúce pozvanie, jemne ustupujúce a dovoľujúce jeho sile muža
Aby predstúpila vpred a vykročila smerom k tebe...
a spoločne s tebou, ticho vedúc, plávala v lone Zeme
A ak cúvne... a on cúvne... utečie do svojej jaskyne...
Zhromaždi okolo seba svoje babičky... obklop sa do ich múdrosťou
Počúvaj ich jemný šepot, ktorý ukľudní vystrašené dievčenské srdce
A počúvni ich, aby si sa stíšila... a trpezlivo čakala na jeho návrat
Seď a spievaj pri jeho dverách pieseň rozpamätávania sa, že zase znova smie byť pokojný
Ak chceš zmeniť svet, miluj muža, skutočne ho miluj
Nesnaž sa z neho vylúdiť malého chlapca
Pomocou lží, klamstiev a podvodu
Len aby si ho vlákala... do siete deštrukcie
Kde vládne chaos a nenávisť
Horšie než akákoľvek vojna, ktorú viedli jeho bratia
To nie je ženské, to je pomsta
Je to jed prekrútených línii
Jed zneužívaný po celé veky, znásilňovanie nášho sveta
A to žene nedáva silu, znižuje ju, keď mu odoberie mužstvo
A zabíja nás to všetkých
A nech už ho jeho matka držala, alebo to nedokázala
Teraz mu ukáž pravú matku
Drž ho, veď ho vo svojej ušľachtilej spanilosti a svojej hĺbke
Tlejúcej v jadre Zeme
Netrestaj ho za jeho zranenia, o ktorých sa domnievaš,
že nenapĺňajú tvoje potreby alebo kritéria
Plač pre neho sladké rieky
Krvácaj to všetko späť domov

Ak chceš zmeniť svet, miluj muža, skutočne ho miluj
Miluj ho natoľko, aby mohol byť nahý a voľný
Miluj ho natoľko, aby tvoje telo a tvoju dušu otvoril cyklu zrodenia a smrti
A ďakuj mu za príležitosť
Keď spolu tancujete divokým vetrom a tichými lesmi
Maj odvahu byť krehká a nechať ho piť z jemných okvetných lístkov svojej bytosti
Daj mu pocítiť, že ťa môže držať, zastávať sa ťa a chrániť ťa
Klesni mu do náruče a dôveruj, že ťa chytí
Ak keď ťa predtým tisíckrát pustil
Nauč ho ako sa odovzdať tým, že sa odovzdáš sama
S splyň so sladkou prázdnotou srdca tohto sveta
Ak chceš zmeniť svet, miluj muža, skutočne ho miluj
Povzbudzuj ho, nasýť ho, dávaj mu povolenie, počúvaj ho, drž ho, lieč ho
A na oplátku budeš sýta, podporovaná a ochraňovaná
Silnými pažami, jasnými myšlienkami a zaostrenými šípmi
Lebo keď ho necháš, môže byť všetkým, o čom snívaš

Ak chceš milovať muža, miluj seba samu, miluj svojho otca
Miluj svojho brata, svojho syna, svojho bývalého priateľa,
od prvého chlapca, ktorého si pobozkala
Až po toho posledného, ktorého si oplakala
Ďakuj mu za dary, dar všetkého, čo sa ti až po toto stretnutie podarilo rozpliesť
Dar muža, ktorý stojí pred tebou teraz
A nájdi v ňom zárodok všetkého, čo je nové a žiariace
Semienko, ktorému môžete dávať vlahu
A nechať tak spolu vyrásť nový svet


 

Rýchle linky:
www.google.sk

www.phpfreaks.com
slovnik.juls.savba.sk
 

Rôzne:
Ryžová kúra

Zaujíma vás téma reinkarnácie, karmy a iné duchovné otázky?
Odporúčam:
www.svetgralu.sk

  23.20.245.192                  www.facebook.com 

      Na železničiarsku nôtu:

     "Pesimista vidí tmu v tuneli,
     optimista vidí svetlo na konci tunela,
     realista vidí svetlá blížiaceho sa vlaku
     a rušňovodič vidí troch idiotov na koľajniciach ..."

Map IP Address

     www.facebook.com